Sladkosti | stránka 11 z 11
Pardulas: sardínske koláčiky z ricotty
Pardulas sú malé sardínske koláčiky z cesta so zaštipovaným okrajom, plnené ovčou ricottou so šafranom a citrusovou kôrou, upečené dozlatova. Pôvodne veľkonočné pečivo, ktoré deti nosievali na Dušičky, sa dnes na Sardínii pečie celý rok - a s každým krajom ostrova sa mení názov aj náplň: inde ich plnia čerstvým syrom, inde pridávajú hrozienka. Dodnes sa s istotou nevie, podľa čoho dostali názov.
Crostata: taliansky mriežkový koláč
Crostata je taliansky koláč z krehkého cesta, s vrstvou lekváru alebo krému a s mriežkou z prúžkov cesta navrchu. Doma sa pečie v nedeľu, v bare sa podáva ku káve a v pekárni ju kúpite na váhu. Názov má po kôrke, nie po náplni, pod svojím menom je doložená v talianskych receptároch 15. storočia. Najbližšiu príbuznú má v rakúskej Linzer Torte.
Gueffus: sardínske mandľové guľôčky vo farebných papierikoch
Gueffus sú sardínske mandľové guľôčky: mleté mandle, cukor a citrónová kôra sa len prevaria v hrnci, sformujú, obalia v cukre a každá guľôčka sa zabalí do farebného papierika so strapcami ako bonbón. Robia sa po celej Sardínii pod viacerými názvami, patria k svadbám, krstinám aj Vianociam - a legendu o cimburí na papieriku si vymyslela spisovateľka.
Delizia al limone: citrónový dezert zo Sorrenta a Amalfi
Delizia al limone je citrónový dezert z talianskej Kampánie: dve piškótové pologule zlepené citrónovým krémom, nasiaknuté limoncellovým sirupom a poliate hustou citrónovou polevou. Vymyslel ju v roku 1978 sorrentský cukrár Carmine Marzuillo, takmer sa volala citrónový povzdych. Dnes si ju nárokuje celé pobrežie od Sorrenta cez Amalfi po Neapol.
Antica Gelateria Sorrentina: rodinná zmrzlináreň v Sorrente
Na via Fuoro v Sorrente láka do malej zmrzlinárne starší pán a tabuľa s rokom 1860. Letopočet nikto nedoloží, doložená verzia je však krajšia: rodina Gargiulovcov tu kedysi predávala mlieko a od mlieka bol k zmrzline len krok. Dnes zmrzlinu robí tretia generácia a povestnou príchuťou je crema amalfitana, mliečny krém s citrónom.
Kúpeľné oblátky: krehká sladkosť z Karlových Varov a ďalších kúpeľov
Kúpeľné oblátky sú dva tenké okrúhle plátky krehkého cesta zlepené sladkou náplňou z cukru, orechov, škorice alebo čokolády. Karlove Vary majú najstarší doklad o ich pečení aj chránené označenie s vodou z Vřídla v ceste, dnešnú podobu im však dali Mariánske Lázne. Odkiaľ majú oblátky názov, prečo o ne viedli spor tri štáty a prečo si na kolonáde kúpiť tú teplú.
Churros: španielske vyprážané cesto k horúcej čokoláde
Churros sú dlhé ryhované tyčinky z odpaľovaného cesta z múky, vody a soli, lisované rovno do horúceho oleja a namáčané do hustej horúcej čokolády. V Španielsku patria k raňajkám a k ránu po dlhej noci, nie k dezertom. Článok vysvetľuje pôvod názvu, regionálne varianty ako porras a tejeringos, príbuzné v Portugalsku aj v Latinskej Amerike a doloženú históriu od madridských churrerías z 19. storočia.
La Pecera: japonské taiyaki so zmrzlinou v Madride
Zmrzlináreň La Pecera v madridskej štvrti Malasaña točí zmrzlinu do čerstvo upečených kornútkov taiyaki - japonského pečiva v tvare ryby. So španielskou kuchyňou nemá nič spoločné, do Madridu priplávalo okľukou cez newyorský Instagram. Kde sa rybia sladkosť vzala, prečo sa volá podľa šťastia a ako chutí horúci kornútok s ľadovou zmrzlinou.
Canelé: bordeauxská sladkosť s karamelovou kôrkou
Canelé je malý žliabkovaný valček z Bordeaux, ktorý sa v medenej forme pečie dovtedy, kým nemá kôrku takmer čiernu a stred ako puding. Názov dostal podľa kanelúr na stĺpoch, pôvod má v povesti o mníškach a v cechu, ktorému zakázali mlieko a cukor.
Macarons de Saint-Émilion: kláštorné makrónky bez náplne
Vo vinárskej dedine Saint-Émilion sa pečie makrónka, ktorá nemá krém, farbivo ani druhú polovicu - iba hrubo mleté mandle, bielky a cukor. Recept vraj stráži od roku 1620 kláštor uršulínok, hoci to dnes dokladá skôr škatuľka ako archív. Ako chutí pôvodná podoba slávnej francúzskej sladkosti a prečo ju mimo Bordeaux nekúpite?