Tržnica Curepipe: street food uprostred Maurícia
Kto si Maurícius predstavuje ako pláž s palmou, nech si na cestu do Curepipe pribalí sveter. Mesto leží uprostred ostrova vo výške vyše 550 metrov, hmla tu vie visieť celé hodiny a zámožnejšie rodiny z Port Louis sa sem v 60. rokoch 19. storočia sťahovali práve preto, že chlad hore malárii neprial. Vyrástlo z toho druhé najväčšie mesto ostrova a uprostred neho stojí dôvod, prečo som sem prišiel ja.
Tržnica Curepipe (po francúzsky: Marché de Curepipe) je denná krytá tržnica s ovocím a zeleninou z vnútrozemia, okolo ktorej sa každý deň rozložia stánky s maurícijským street foodom - a keďže do Curepipe turisti nechodia, predáva sa tu za ceny pre miestnych.
Mesto, ktoré si nie je isté vlastným názvom
Názov vyzerá zrozumiteľne: curer sa pipe znamená po francúzsky vyčistiť si fajku a legenda hovorí, že si ju tu čistili cestujúci z Port Louis na juhovýchod ostrova, keď zastali pri potoku na oddych. Turistické weby to podávajú ako fakt. Lenže radnica Curepipe na svojom webe sama priznáva, že časť historikov legendu odmieta a názov odvodzuje od majiteľa pozemku - ktorého však nemenuje. Mesto teda s istotou nevie, podľa čoho sa volá. O názve autobusovej stanice hneď vedľa tržnice naopak niet pochýb: je pomenovaná po Janovi Palachovi a k tomu sa ešte vrátim.
Maurícijské tržnice majú niekoľko podôb a Curepipe je z nich tá najmenej okázalá. Centrálna tržnica v Port Louis má vlastnú sekciu suvenírov pre turistov a podľa cenového prieskumu portálu Defimedia je zároveň najdrahšia na ostrove, kôš štrnástich druhov ovocia a zeleniny tam vyšiel o 17 % drahšie ako priemer ostatných tržníc; Quatre Bornes má svoj jarmok s oblečením. Curepipe je jednoducho hala otvorená sedem dní v týždni, kam chodia ľudia z mesta nakúpiť, a jedinou atrakciou pre cudzincov sú stánky.
Tri tržnice a jeden cyklón
Dnešná budova je v poradí tretia. Prvá tržná hala z roku 1878 bola z teaku krytého šindľom a volala sa Marché Martial, druhú postavilo mesto počas prvej svetovej vojny a tú v roku 1975 rozbil cyklón Gervaise. Namiesto nej vyrástla dnešná eliptická hala a na jej streche rad farebných valcov, ktoré z električky vyzerajú ako sochy a zblízka sa ukážu ako reklama na farby. Mne sa páčili skôr, ako som si prečítal logo. Koloniálnu romantiku tu však nehľadajte, maurícijská tlač o hale píše hlavne o netesniacej streche, holuboch a potkanoch.
Čo sa jedáva pred tržnicou a za koľko
Stánky pred halou a okolo stanice poskytujú slušný prehľad maurícijského street foodu: farata, placka z pšeničného cesta plnená tým, čo má stánok práve v hrncoch, dholl puri plnená pretlačeným žltým hrachom, vyprážané guľôčky gâteaux piment a trojuholníky samoussa, smažené rezance mine frit a na zapitie sladká alouda. Na placku vám predavač natrie paradajkovú rougaille, karí a nakladanú zeleninu achard, skôr než ju zabalí do papiera. Farata tu vzniká ako na výrobnej linke: vo veľkom stánku mal každý svoj úkon, jeden rozťahoval cesto, druhý potieral platňu olejom, tretí plnil a balil.
Na tržnicu sa chodí predpoludním, keď sú stánky v plnej prevádzke, a v decembri navyše kvôli liči: sezóna beží od novembra do januára a vrcholí práve pred Vianocami, takže sa ružové plody kopia aj na stánkoch s ovocím pred halou. Najjednoduchšia cesta je električka Metro Express, ktorá od októbra 2022 chodí z Port Louis až na konečnú v Curepipe - štyridsať minút jazdy, spoj každých desať minút, lístok za 55 MUR z automatu na zastávke, ktorý berie karty a vie po anglicky.
Konečná Curepipe
Do Curepipe som prišiel električkou na konečnú a budovu tržnice som videl skôr, ako som vystúpil. Faratu som si kúpil vo veľkom stánku pred halou: jedna s bohatou vegetariánskou náplňou stála 20 MUR (0,40 EUR), druhá v tej istej objednávke už len 15 MUR - množstevná zľava, akú by u nás pekáreň nedala ani na rožky. Placka bola teplá a vrstvená, zeleninové karí vnútri pálilo viac, ako som čakal. A potom tá tabuľka. Keď som sa pri inom stánku s občerstvením spýtal, či vedia, po kom je stanica pomenovaná, predavači nezaváhali: našli papierovú tabuľku s Palachovým príbehom a hrdo mi ju ukázali, stánok sa veď volá Jan Palach Snack. Prehodili sme o ňom pár slov; mesto si nie je isté, podľa čoho sa volá samo, ale kto bol Jan Palach, vedeli v stánku presne. Pri odchode som pri stánku s ovocím vzal ešte pol kila liči: šupka praskla pod nechtom a dužina bola sladká a šťavnatá, s vôňou, akú z kompótu nepoznáte. Stálo to 75 MUR (1,40 EUR). V Port Louis dvojnásobok.
Curepipe Market
