Tipy na jedlo na cestách | stránka 20 z 70
Sumak: kyslé korenie z plodov sumachu
Sumak je kyslé korenie z usušených a pomletých plodov sumachu garbiarskeho. Názov dostal podľa aramejského slova označujúceho červenú farbu a sumach rastie od Sicílie po Irán. V tureckých kebabárňach stojí na stole vedľa soli a najčastejšie sa vmasíruje do surovej cibule podávanej ku grilovanému mäsu; nezaobíde sa bez neho ani palestínsky musakhan či levantský za'atar.
Macun şekeri: tradičná turecká lízanka
Macun şekeri je tradičná turecká cukrovinka pripomínajúca lízanku. Ide o hustú a ťahavú karamelovú pastu namotanú na drevenej špajdli. Táto mäkká hmota sa v ústach pomaly rozpúšťa a pritom uvoľňuje intenzívne bylinné aj ovocné tóny. Sladkosť údajne vznikla v 16. storočí ako liek pre matku sultána Sulejmana.
Rakı: turecká anízová pálenka z hrozna
Rakı je turecká anízová pálenka z hrozna: zriedená vodou sa zakalí do mliečnej bieloby, a preto ju Turci volajú levie mlieko. Vyrába sa druhou destiláciou hroznového destilátu s anízom v medených kotloch a pije sa pomaly, pri stole plnom meze a dlhých rozhovorov. Príbuzných má po celom východnom Stredomorí, od gréckeho ouza po levantský arak.
Çağla badem: nezrelé zelené mandle so soľou
Çağla badem sú mladé plody mandľovníka zbierané skôr, ako im vnútri stvrdne škrupina. V Turecku sa tieto nezrelé zelené mandle jedávajú surové, celé aj so šupkou a najčastejšie so štipkou soli; na pultoch vydržia len niekoľko jarných týždňov. Rovnakú pochúťku pozná Irán aj Libanon a v Gaziantepe sa zo zelených mandlí s jahňacím varí çağla aşı.
İrmik helvası: turecká semolinová halva
İrmik helvası je tradičný turecký dezert pripravovaný z krupice, masla, cukru, mlieka a píniových orieškov. Sladkosť pripomína skôr teplú a hustú kašu než klasickú suchú halvu zo sezamovej pasty. V Turecku má tento dezert silný spoločenský význam, pripravuje sa napríklad pri narodení dieťaťa či úmrtí v rodine.
Turecké olivy
Turecko je významným svetovým producentom olív a olivového oleja. Najväčšia produkcia pochádza z Egejskej oblasti, ktorá vďaka stredomorskému podnebiu pokrýva zhruba polovicu celkovej úrody. Olivy a olivový olej sú neoddeliteľnou súčasťou tureckej kuchyne.
Köfte: Grilled Ground Meat
Köfte je tradičný pokrm z mletého mäsa pripravovaný v mnohých regionálnych variantoch. Na tanieri má najčastejšie podobu grilovaných valčekov, guľôčok alebo placiek. Základom receptu je kvalitná zmes mäsa s dostatkom tuku na zachovanie šťavnatosti. Mäso sa dochucuje cibuľou a rôznym korením. Ideálna úprava prebieha na grile s dreveným uhlím, vďaka čomu získa pokrm nezameniteľnú dymovú arómu.
Ezme: pálivý turecký šalát zo surovej zeleniny
Ezme je pálivé turecké meze: surové paradajky, zelené papriky, cibuľa a petržlen nasekané nadrobno, k tomu paprikový pretlak a kyslá zálievka z citróna a melasy z granátového jablka. Pochádza z kebabového juhovýchodu okolo Adany a Gaziantepu a v reštauráciách často prichádza na stôl bez objednávky, skôr ako mäso. Jedáva sa čerstvé, naberané chlebom.
Çoban salatası: pastiersky šalát z paradajok, uhoriek a cibule
Çoban salatası sa prekladá ako pastiersky šalát, so stádom však nemá nič spoločné: je to drobno nakrájaná zmes paradajok, uhoriek, zelenej papriky a cibule s olivovým olejom a citrónom, ktorú Turci podávajú ku grilovanému mäsu aj kebabom. Rovnaké kocôčky krája aj Irán, Izrael či Balkán a o pôvode názvu sa vedú len dohady.
Ezogelin çorbası: turecká šošovicová polievka nevesty Ezo
Ezogelin çorbası patrí k najbežnejším polievkam tureckých jedální: červená šošovica sa v nej rozvarí dohusta, bulgur s ryžou si zachovajú zrnko a navrch príde maslo so sušenou mätou a paprikou. Pomenovaná je podľa skutočnej ženy Ezo z dediny pri Gaziantepe, ktorú vydali za sýrsku hranicu; jej clivotu za domovom dodnes pripomínajú turecké piesne aj filmy. Podáva sa s citrónom a chlebom.