Čo ochutnať vo Švajčiarsku: typické švajčiarske jedlo a špeciality
Švajčiarske syry
Svet si švajčiarsky syr predstavuje s dierami, lenže tie má z celej rodiny vlastne len ementál. Sprievodca deviatimi švajčiarskymi syrmi: od Gruyère, ktorý ementál zosadil z exportného trónu, cez Appenzeller s tajným bylinkovým nálevom a Tilsiter pomenovaný po zaniknutom meste až po Sbrinz, ktorý sa namiesto krájania láme.
Tête de Moine: švajčiarsky syr, ktorý sa hobľuje do ružičiek
Tête de Moine je polotvrdý švajčiarsky syr zo surového kravského mlieka z pohoria Jura, ktorý sa nekrája, ale hobľuje strojčekom girolle do tenkých ružičiek. Názov "mníchova hlava" mu dali až za Francúzskej revolúcie, girolle je z roku 1982. Ako sa syr robí, prečo chutí inak hobľovaný ako krájaný a koľko stojí škatuľka ružičiek v supermarkete.
Schoggiweggli: bazilejské pečivo s čokoládou
Kysnutá maslová žemľa prešpikovaná veľkými kúskami čokolády, ktorá sa pred pečením navrchu narezáva, aby bolo už z výkladu vidieť, čo je vnútri. Vymyslieť ju mal v roku 1975 bazilejský cukrár Anton Bachmann - hoci ten letopočet uvádza len jeho firma. Čo znamená názov, prečo si ho Nemci mýlia s iným pečivom a koľko žemľa stojí v Bazileji.
Birnbrot: hruškový chlieb zo švajčiarskych hôr
Birnbrot je pečivo z východného Švajčiarska, v ktorom cesto tvorí len tenký obal; jadro je hutná náplň zo sušených hrušiek, orechov, fíg a korenia. Vznikol v horách, kde sa drahá múka nadstavovala sušeným ovocím, a v Engadine sa ním na Štefana platí za zvezenie na saniach. Krája sa na plátky k popoludňajšej káve; menší súrodenec birnweggen sa pečie v okolí Luzernu.
Preclík: lúhované pečivo
Preclík je lúhované pečivo z južného Nemecka, ktoré zdomácnelo v celom nemecky hovoriacom svete - v Rakúsku, Alsasku aj vo Švajčiarsku. Názov vznikol z latinského slova pre rameno. Okolo samotného preclíka koluje viac legiend ako dokladov. Na jeho prípravu sa používa slabý roztok lúhu.
Švajčiarske pečivo
Silserkranz sa nekrája - z venca lúhovaných žemlí si každý odlomí svoju. Názov pritom nepochádza z dediny v horách, ako sa často traduje, ale zo slaného kúpeľa, o ktorý sa delí s preclíkom. K vencu pridávam ďalšie dva kusy švajčiarskej pekárenskej vitríny: maslovú žemľu Butterweggli a zemiakovú žemľu Kartoffelbrötchen - aj s cenami a chuťami.
Švajčiarska čokoláda
Švajčiarsko nemá ani jediný kakaovník, a predsa je pre celý svet synonymom čokolády. Stačili na to dva vynálezy z konca 19. storočia: mliečna čokoláda z Vevey a konšovanie z Bernu. K tomu zákon Swissness, pre ktorý Toblerone prišla o Matterhorn na obale, a značky zo supermarketov, ktoré kupujú sami Švajčiari.
Švajčiarske víno
Švajčiari vyvezú sotva jednu fľašu vína zo sta, zvyšok vypijú sami. Bielym vínam vládne Chasselas, ktorého kolísku hľadajú genetici na brehoch Ženevského jazera; červenou chlúbou je Cornalin, odroda, ktorá vo svojom rodnom Taliansku vyhynula a prežila len vo Valais. A keďže sa terasovité vinice obrábajú ručne, fľaše sa do sveta voziť neoplatí.
Švajčiarske pivo
V roku 1990 malo Švajčiarsko 32 pivovarov, dnes ich má vyše tisíc - najviac na svete v prepočte na obyvateľa. Za tým skokom stojí pád kartelu, ktorý krajine pol storočia predpisoval, kto smie variť a čo. Od ležiakov zo zámku Feldschlösschen cez bazilejské Ueli z prvého pivovaru priamo v krčme až po Chopfab, ktorého názov neznamená to, čo tu roky stálo.
Čo si priviezť zo Švajčiarska?
Zo Švajčiarska si vozím hlavne syry: pikantný Appenzeller, pravý Emmentaler z údolia rieky Emme, Gruyère ako základ fondue aj degustačný mix na zoznámenie. K nim pribalím hruškové taštičky birnweggen, sušené údeniny z taliansky hovoriaceho kantónu Ticino a pár tabuliek čokolády - veď práve mliečna čokoláda sa zrodila vo Švajčiarsku. Takmer všetko kúpite v bežnom supermarkete.