Tipy na jedlo na cestách | stránka 13 z 70
Byrek: tradičné balkánske slané pečivo
Byrek je slané pečivo z tenkých plátov cesta nazývaných petë, plnené tvarohom gjizë, špenátom, mäsom alebo paradajkami s cibuľou. Pečie sa od Turecka až po Izrael, v Albánsku je však doma na každom rohu - špecializované pekárne byrektore ho predávajú po kusoch a do ruky. Jedáva sa na raňajky aj ako desiata, teplý alebo studený.
Petulla: vyprážané kúsky cesta k albánskym raňajkám
Petulla sú vyprážané kúsky riedkeho, väčšinou kysnutého cesta, v Albánsku základ domácich raňajok. Zvonka chrumkajú, vnútri sú vzdušné a chuťovo neutrálne, takže znesú biely syr, džem aj med - jedávajú sa naslano aj nasladko. Patria do balkánskej rodiny vyprážaného cesta vedľa bulharských mekici či tureckých pişi a v pekárňach ich nekúpite: vyprážajú sa doma a v penziónoch.
Tavë dheu: pečeň alebo mäso zapečené so syrom gjizë
Tavë dheu je špecialita z Tirany a stredného Albánska - nadrobno nakrájaná pečeň, prípadne hovädzie mäso, podusené so zeleninou, premiešané so soleným tvarohom gjizë a zapečené v malej hlinenej miske. Názov doslova znamená hlinený pekáč, podľa nádoby, v ktorej sa jedlo nosí na stôl. Z tiranskej klasiky sa stalo jedlo reštaurácií tradičnej kuchyne po celom Albánsku.
Pulë me pilaf: albánske kura pečené na ryži
Kusy kuraťa, pod nimi ryža a cez to všetko vývar, ktorý sa pri pečení v rúre vsiakne do posledného zrnka - tak vyzerá pulë me pilaf, domáca klasika albánskej kuchyne. Kombináciu kuraťa s ryžou pozná celý región od Turecka po Bulharsko, zapečená podoba z pekáča sa však pripravuje po celom Albánsku od Shkodëru po Vlorë.
Qofte: balkánske placky z mletého mäsa
Qofte sú albánskou podobou mäsových placiek, aké pod príbuznými názvami pozná celý bývalý osmanský svet - od tureckého köfte po bulharské kjufte. Do zmesi patrí mleté mäso, trocha cibule a zvyčajne namočený starý chlieb; doma sa qofte vyprážajú alebo pečú, v grilovniach sa opekajú nad uhlím. Názov sa k nim dostal cez turečtinu z perzského slovesa s významom tĺcť.
Bukë misri: kukuričný chlieb albánskeho vidieka
Bukë misri je nekysnutý kukuričný chlieb albánskeho vidieka - placka z kukuričnej múky, vody a soli, kedysi pečená pod kovovým poklopom saç, dnes v pekáči v rúre. Kukurica sa v Albánsku pestuje od 17. storočia a chlieb z nej bol celé stáročia každodenným jedlom chudobných horských rodín. Podobné pečivo pečú aj susedia: v Srbsku proja, v Grécku bobota.
Albánska brandy Skënderbeu
Skënderbeu je značková brandy z Albánska, ktorú doma nazývajú konjak. Vyrába ju jediné vinárstvo v prístavnom Durrëse: základ tvorí hroznové raki vyzreté v dubových sudoch, dochutené extraktmi horských bylín, ovocím a kvetovým medom. Je pomenovaná po národnom hrdinovi Gjergjovi Kastriotim zvanom Skanderbeg a kúpiť sa dá v supermarketoch po celom Albánsku.
Albánske víno: Kallmet, Shesh a noc vo vinárstve
Albánske víno robia odrody pomenované podľa dedín: Kallmet od Lezhë, Shesh i Zi a Shesh i Bardhë od Tirany. Vyrábalo sa tu už v antických prístavoch Apollonia a Dyrrachion, prežilo Osmanov aj komunistické kombináty a po roku 1991 ho kriesia malé rodinné vinárstva - niektoré ponúkajú hosťom okrem degustácie aj nocľah.
Raki rrushi: albánska hroznová pálenka
Raki rrushi je číra albánska pálenka z hrozna, bez anízu a bez zrenia v sude. Väčšina sa dodnes páli doma v medenom kazane po vinobraní a hosťom sa nalieva na privítanie ako symbol pohostinnosti. Názov má spoločný s tureckým anízovým rakı, nápoj je však úplne iný - a keď sa v Albánsku povie raki bez prívlastku, myslí sa práve to hroznové.
Albánske pivo: Korça, Tirana a Elbar
Albánske pivo znamená predovšetkým svetlé ležiaky z domácich pivovarov - Korça, Tirana, Elbar, Stela alebo Kaon. Najstaršie z nich sa varí v Korçi od roku 1928, keď pivovar vznikol z talianskych peňazí na miestnom pozemku; pivo dnes v Albánsku tvorí viac ako tretinu vypitého alkoholu. Najlepšie chutí ku grilovanému mäsu, napríklad k qofte.