Kashk je tradičný fermentovaný mliečny produkt, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť iránskej kuchyne. Vyrába sa fermentáciou srvátky, zahusťuje sa a tvaruje do guľôčok či placiek a suší. Sušený kashk má dlhú trvanlivosť. Jeho výrazná slano-kyslá chuť obohacuje jedlá ako kashk-e bademjan, ash-e reshteh alebo kaleh joosh.
Nan-e ghandi, známy ako perzský sladký chlieb, je tradičné iránske pečivo s jemnou, nadýchanou štruktúrou a sladkou chuťou. Názov pochádza z perzských slov "nan" (chlieb) a "ghand" (cukor), čo odkazuje na jeho hlavnú charakteristiku. Nan-e ghandi je symbolom pohostinnosti, servíruje sa k čaju či káve pri rodinných a spoločenských stretnutiach.
Torshi je tradičná nakladaná zelenina typická pre iránsku a blízkovýchodnú kuchyňu. Torsh znamená v perzštine "kyslý". Pripravuje sa fermentáciou alebo nakladaním v octovom náleve. Používa sa široké spektrum zeleniny, ako je karfiol, mrkva, baklažán, uhorky, cesnak a cibuľa, pričom v niektorých regiónoch sa nakladá aj nezrelé ovocie. Torshi sa podáva ako príloha k hlavným jedlám, kde svojou výraznou kyslou chuťou obohacuje pokrmy, podporuje trávenie a vyvažuje ťažšie a mastnejšie jedlá.
Samboseh je tradičný iránsky street food, ktorý pochádza z južných oblastí Iránu a Perzského zálivu. Ide o tenkú chlebovú placku plnenú zmesou zemiakov, cibule, cesnaku, čerstvých byliniek a korenia. Náplň môže obsahovať aj mleté mäso, ale samboseh sa často pripravuje vo vegetariánskej verzii. Placka sa starostlivo zabalí do trojuholníkového tvaru a smaží dozlatista. Podáva sa horúca, často s rôznymi omáčkami.
Pashmak je tradičná iránska cukrovinka s nadýchanou, vláknitou štruktúrou pripomínajúcou cukrovú vatu. Jeho názov v perzštine znamená "malá vlna". Jemné cukrové vlákno pashmaku vzniká náročným procesom naťahovania a pretahovania cukrového sirupu zmiešaného s múkou a sezamovým olejom. Pashmak pochádza z mesta Jazd, známeho výrobou cukroviniek.
Habeh anab sú iránske jujubové kocky. Ide o tradičnú sladkosť vyrábanú z plodov jujuby. Tieto malé kocky vznikajú lisovaním a sušením dužiny jujuby, ktorá im dodáva prirodzene sladkú chuť pripomínajúcu ďatle. V Iráne sa konzumujú samostatne alebo sa pridávajú do čajov a dezertov.
Gaz je tradičná iránska cukrovinka pripomínajúca nugát. Vyrába sa z bielkov a prírodnej sladkej miazgy zvanej mana, ktorú dopĺňajú pistácie alebo mandle. Pochádza z mesta Isfahán, kde sa vyrába od čias dynastie Safíovcov. Pôvodne sa jednalo o delikatesu pre šľachtu. Dnes je gaz symbolom isfahánskeho cukrárstva a obľúbeným suvenírom.
Nabat je tradičný iránsky kryštalizovaný cukor. Jedná sa o veľké, priehľadné či nažltlé kryštály, často na tyčinkách. Slúži najmä na osladenie čaju. Okrem Iránu je obľúbený aj v ďalších krajinách Blízkeho východu a južnej Ázie.
Šafran, najdrahšie korenie sveta, pochádza z blizien rastliny šafran siaty (Crocus sativus). Na výrobu jedného kilogramu je potrebných až 200 000 kvetov. Pracný ručný zber a špecifické podmienky pestovania z neho robia vzácnu komoditu. Najväčším producentom je Irán, jeho šafran tvorí 90 % svetovej produkcie. Pestovanie šafranu má v Iráne tradíciu dlhšiu než 3000 rokov.
Pistácie patria medzi najobľúbenejšie pochúťky na svete. Botanicky ide o semená stromu pistáciovník pravý. Pistácie boli už v starovekej Perzii cenenou lahôdkou. Dnes svetovej produkcii stále dominuje Irán nasledovaný USA, Tureckom a Čínou. Iránske pistácie vynikajú kvalitou, chuťou a sýto zelenou farbou. Prémiové odrody ako akhbari či kalleh ghouchi sú vyhľadávané gurmánmi po celom svete.
