Pivo | stránka 2 z 3
Porter bałtycki: silné tmavé pivo z Baltiku
Silné tmavé pivo, ktoré sa varí okolo celého Baltského mora a najväčšiu slávu má dnes v Poľsku. Spodne kvasený potomok londýnskeho portera chutí po sušenom ovocí, kakau a karameli, dozrieva počas dlhého studeného ležania a máva 8 až 9,5 percenta alkoholu. Poliaci mu zasvätili aj vlastný sviatok, ktorý pripadá na tretiu januárovú sobotu.
Grodziskie: údené pšeničné pivo z Veľkopoľska
Grodziskie je ľahké pšeničné pivo z poľského Grodziska Wielkopolského, ktoré výraznú chuť získava zo sladu údeného nad dubovým drevom. Pre ostré perlenie ho nazývali poľským šampanským a medzivojnový Grodzisk ho vyvážal do desiatok krajín. V deväťdesiatych rokoch výroba zanikla, štýl však vzkriesili poľskí domovarníci a od roku 2015 sa pivo znova varí aj v rodnom meste.
Grzane piwo: poľské varené pivo
Grzane piwo je zohriate pivo s korením, ktoré Poliaci pijú v zime po krčmách a baroch. Barová verzia: svetlý ležiak, klinčeky, škorica a sladký sirup - zázvorový alebo malinový. Horúce pivo však Poliaci po stáročia poznali najmä ako raňajkovú polievku; dnešná podoba v hrnčeku je oveľa mladšia a v obchodoch sa predávajú aj hotové fľaše, ktoré stačí zohriať.
Španielske pivo: veľkosti pohárov, štýly a značky
Španielsko pije pivo v malých dávkach, poriadne studené a podľa názvu pohára: caña, tubo, jarra, v Baskicku zurito. Z pípy tečie takmer vždy svetlý ležiak rubia a v Granade či Leóne k nemu patrí tapa zadarmo. Sedem najznámejších značiek od Mahou po Estrellu Galicia má len štyroch majiteľov a tri hviezdy na etiketách spája len starý cechový znak sládkov.
Pražská pivná ZOO
Pivná ZOO je neoficiálna trasa po pražských krčmách so zvieracím názvom - a žiadne dve verzie zoznamu sa nezhodnú. Táto vedie po jedenástich výbehoch: od barokového Černého vola pod Hradom cez Hrabalovho Tigra až po pivovarský dvor Dvoch Kohoutov. Pri každej pivárni nájdete históriu, interiér, kuriozity aj to, čo sa kde čapuje.
Pivovar Svijany: nepasterizované pivo z brehov Jizery
Pivovar, ktorý chceli noví anglickí majitelia v deväťdesiatych rokoch zavrieť, je dnes najväčší nezávislý rýdzo český pivovar. Svijany varia všetky pivá bez pasterizácie, časť žateckého chmeľu si pestujú samy a tmavá Kněžna s nealkoholickým Vozkom zbierajú medaily už dvadsať rokov. Ja v regáli najčastejšie siaham po ich pšeničnom Weizene.
Pivovar Zichovec: rodinné pivo z bývalej tankovej strelnice
Rodinný pivovar Zichovec začínal v roku 2012 v dedinke na hranici regiónov okolo Kladna a Loun, dnes uvarí okolo 130 druhov piva ročne. Ležiak Krahulík nesie meno zichoveckého rodáka a starostu, špeciál Magor reakciu, ktorú si rodina na svoj zámer vypočula. K tomu sudy po portskom a dôvod, prečo siahnuť po horkej Hotline.
Arménske pivo: Kilikia, Gyumri a nápoj, ktorý pil Xenofón
Arménske pivo je dnes takmer bez výnimky svetlý ležiak z vody, jačmenného sladu a chmeľu, ktorý v krajine vína a brandy stojí v tieni, a pritom sa ho vyrába viac ako vína. Arménsky sa nazýva garejur, doslova jačmenná voda, a najstarší opis piva na území Arménska pochádza už z Xenofónovej Anabázy. Najväčšie značky sú Kilikia, Kotayk a Gyumri.
Hejnická putovnice: kláštorný ležiak pre pútnické miesto Hejnice
Hejnická putovnice je svetlý nefiltrovaný ležiak, ktorý si kláštor v Hejniciach na Frýdlantsku dáva variť v jabloneckom minipivovare Volt. Názov dostal po pútničke z etikety, ktorá svižne vykračuje k hejnickej bazilike. Je to kláštorné pivo bez mníchov: rehoľný život v Hejniciach sa skončil v roku 1950, pivo pre pútnikov a kúpeľných hostí sa tu napriek tomu predáva ďalej.
Švajčiarske pivo
V roku 1990 malo Švajčiarsko 32 pivovarov, dnes ich má vyše tisíc - najviac na svete v prepočte na obyvateľa. Za tým skokom stojí pád kartelu, ktorý krajine pol storočia predpisoval, kto smie variť a čo. Od ležiakov zo zámku Feldschlösschen cez bazilejské Ueli z prvého pivovaru priamo v krčme až po Chopfab, ktorého názov neznamená to, čo tu roky stálo.