Víno | stránka 2 z 3
Txakoli: jemne perlivé biele víno z Baskicka
Txakoli je ľahké, suché a jemne perlivé biele víno z baskického pobrežia Španielska, vyrábané prevažne z odrody Hondarrabi Zuri. Názov vraj vznikol z odpovede sedliakov, že vína dorobili "akurát pre dom", a v roku 1982 zostávalo v celom Baskicku len 21 hektárov viníc. Dnes sa pije studené, mladé a nalieva sa z výšky, aby zaperlilo, najčastejšie k pintxos.
Arménske víno: Areni, karas a spor o kolísku vína
Etiketa arménskeho vína Karas sľubuje 6 200 rokov a jaskyňa Areni-1 jej dáva podklad - len s háčikom, ktorý Gruzínsko rado pripomína. Píšem o domácich odrodách Areni a Voskehat, o hlinenom karase, ktorý chuť vína neovplyvňuje, o diaspóre, ktorá vinárstvo po sovietskej ére vzkriesila, a o troch fľašiach z jerevanského obchodu za 3 500 až 9 000 AMD.
Víno z granátového jablka: arménske ovocné víno
Polosladké, rubínové a podľa väčšiny zákonov sveta vlastne nijaké víno: granátové víno sa v Arménsku kvasí z granátovej šťavy namiesto hrozna a v supermarkete stojí zlomok ceny hroznových susedov. Čo znamená nran gini, prečo je to tradícia mladšia, ako tvrdia sprievodcovia, kto ho kvasí okrem Arménska a ako chutí fľaša značky Ijevan.
Švajčiarske víno
Švajčiari vyvezú sotva jednu fľašu vína zo sta, zvyšok vypijú sami. Bielym vínam vládne Chasselas, ktorého kolísku hľadajú genetici na brehoch Ženevského jazera; červenou chlúbou je Cornalin, odroda, ktorá vo svojom rodnom Taliansku vyhynula a prežila len vo Valais. A keďže sa terasovité vinice obrábajú ručne, fľaše sa do sveta voziť neoplatí.
Vínny bar Champagneria: šampanské a cava v pražskej uličke ako zo Stínadiel
Champagneria je malý vínny bar v uličke Průchodní na pražskom Starom Meste, zameraný na šampanské, cavu a ďalšie šumivé vína. V advente je istotou, keď mám chuť na poctivé varené víno z červeného - to zo stánkov na Staromestskom námestí necháva ďaleko za sebou.
Izraelské víno: košer, mevušal a štyri fľaše z Jeruzalema
Takmer každá fľaša z izraelského supermarketu je košer a časť z nich prešla pasterizáciou, aby ju smel naliať aj nežidovský čašník. Víno rastie v piatich oblastiach, ale Jeruzalem má vlastný príbeh: rodina Shor tu lisovala víno skôr, ako barón Rothschild priviezol z Francúzska vinič. Vysvetlím, čo košer a mevušal znamenajú, a zakončím štyrmi fľašami z Judských vrchov.
Bulharské víno: domáce odrody Mavrud, Melnik a Gamza
Bulharsko bývalo veľkým vývozcom vína, u nás z toho zostala Medvedia krv. Dnešné bulharské víno stojí na domácich odrodách: Mavrude plnom trieslovín z okolia Plovdivu, aromatickom Melniku z údolia Strumy a ľahkej Gamze od Dunaja. Čo je na nich naozaj bulharské, prečo Bulhari sami pijú skôr rakiju a ako chutili tri fľaše od Todoroffa, Minkovovcov a Katarzyny.
Turecké víno
Turecko patrí medzi kolísky svetového vinárstva. Táto rozľahlá krajina ponúka neuveriteľne pestré podmienky na pestovanie viniča. Nájdete tu vinice v prímorskej Trácii aj na sopečnej pôde v Kapadócii. Aj napriek prísnym legislatívnym obmedzeniam a vysokým daniam dosahujú špičkové vinárstva európsky štandard.
Rumunské víno: odrody fetească, Cotnari a dve fľaše z Jasov
Rumunsko je šiesty najväčší producent vína v Európskej únii, a napriek tomu ho za hranicami takmer nikto nepozná - väčšinu vypije samo. Stojí na vlastných odrodách s domáckymi názvami: fetească je dievčenská, băbească babkina a tămâioasă vonia po kadidle. Rastú po oboch brehoch Prutu, takže sa o ne Rumunsko delí aj sporí s Moldavskou republikou; v Cotnari k nim pribúda sladká grasă.
Tain-l'Hermitage: vinárska dedinka na Rhône
Necelú hodinu vlakom z Lyonu leží dedinka, nad ktorou sa dvíha jeden z najslávnejších vinárskych kopcov Francúzska. Apelácia Hermitage má len 135 hektárov a do prvej triedy ju zaraďovali už v roku 1816 - v dedinke pod ňou sa napriek tomu ochutnáva zadarmo a bez rezervácie. Pridávam legendu o pustovníkovi aj radu, ako ušetriť na Crozes-Hermitage.