Tipy na jedlo na cestách | stránka 67 z 70
Genny street food: frittatina a vyprážaný Neapol v Sorrente
Genny street food je malé bistro s vyprážanými neapolskými špecialitami na sorrentskej Via degli Aranci - frittatiny, arancini, crocché aj montanare podľa neapolského vzoru. Frittatina, plochý vyprážaný kotúč z cestovín a bešamelu, za hranice Kampánie takmer neprenikla a v Sorrente je priznaným dovozom. Recenzie radia podnik Gennara a Rosy k najlepšie hodnoteným v meste.
Antica Gelateria Sorrentina: rodinná zmrzlináreň v Sorrente
Na via Fuoro v Sorrente láka do malej zmrzlinárne starší pán a tabuľa s rokom 1860. Letopočet nikto nedoloží, doložená verzia je však krajšia: rodina Gargiulovcov tu kedysi predávala mlieko a od mlieka bol k zmrzline len krok. Dnes zmrzlinu robí tretia generácia a povestnou príchuťou je crema amalfitana, mliečny krém s citrónom.
Pizzeria da Michele: sorrentský menovec slávnej neapolskej pizzerie
Da Michele - názov, ktorý vo svete pizze patrí slávnemu Neapolu a sieti viac ako sedemdesiatich pobočiek od Londýna po Tokio. Tá sorrentská medzi ne nepatrí: je to malá pizzeria a rosticceria Micheleho Sorrentina pár krokov od Piazza Tasso, kam si miestni chodia po pizzu so sebou. Jemu na rozdiel od neapolskej rodiny stačí vlastné krstné meno - o to sa súdiť nemusí.
Bar Nonna Emilia: aperitív v rybárskej štvrti Sorrenta
Bar Nonna Emilia stojí priamo na nábreží Marina Grande, rybárskej štvrti Sorrenta, kam sa ešte v päťdesiatych rokoch chodilo len po schodoch. K limoncello spritzu a Bellinimu tu patrí výhľad na more a rybárov pri sieťach - a tiež záhada dvoch Emilií, ktoré si na jednej ulici rozdelili takmer osemdesiat rokov pohostinnosti.
Limoncello: citrónový likér zo Sorrenta a Amalfi
Limoncello vyzerá na etikete ako stáročné dedičstvo, doloženú históriu má však až od roku 1988, keď si na Capri niekto zapísal prvú ochrannú známku. Čo je to za likér, prečo označenie IGP patrí citrónu, a nie fľaši, čím sa líši sorrentská a amalfská verzia a ako chutí fľaša privezená z námestia pod katedrálou v Amalfi.
Reštaurácia Torna a Surriento: sorrentská trattoria s názvom neapolskej piesne
Názov si požičala od najslávnejšej piesne o Sorrente, varí sa v nej však po neapolsky. Rodinnú trattoriu Torna a Surriento otvorili v roku 2017 manželia z Neapola v pokojnej uličke kúsok od korza. Ochutnal som u nich ragù s polpette, gnocchi alla sorrentina aj scialatielli - a účet by som podpísal heslom "veľa muziky za málo peňazí".
Saint-Aubin: nedeľný trh v Toulouse
Skvelý tip na jedlo v Toulouse sme dostali pri pive: barman nás poslal na nedeľný trh Saint-Aubin. Okolo kostola raz do týždňa nájdete syry z Pyrenejí, kotol aligotu aj bochníky pain d'épices na váhu - a k tomu blší trh a muzikantov. Odniesol som si chlieb s pomarančovou kôrou a ochutnal aligot.
Aligot: francúzska zemiaková kaša so syrom
Aligot je zemiaková kaša z náhornej plošiny Aubrac, do ktorej sa vmieša takmer pol kila čerstvého syra na kilo zemiakov. Mieša sa dovtedy, kým sa za varechou neťahá povraz. Čia vlastne je, kedy do receptu prišli zemiaky a ako chutila porcia s hľuzovkou z nedeľného trhu v Toulouse.
L'Air de Famille: bistro v Toulouse s menu písaným kriedou
L'Air de Famille je malé rodinné bistro v centre Toulouse, ktoré nemá stály jedálny lístok - denné menu píše šéfkuchár Georges Camuzet každé ráno kriedou na tabuľu podľa toho, čo priniesol trh. Michelin bistru zaň udelil ocenenie Bib Gourmand. A ja rozprávam, prečo sa na jednu tabuľu zmestí polovica Francúzska a ako sa nám z nej prekladalo šesť chodov.
Reštaurácia Vrátnice, Český Krumlov: obed mimo turistických pascí
Český Krumlov ročne navštívia dva milióny turistov a jeho centrum je pretkané reštauračnými pascami. Reštaurácia Vrátnice v budove bývalej nemocničnej vrátnice na okraji mesta bola opakom: podnik pre miestnych s obedovým menu a terasou s výhľadom na historické centrum. V auguste 2024 ju však zatvorili - dnes na jej mieste funguje samoobslužný bufet.