Preskočiť na obsah

Krajiny
Kam ďalej? O mne Kontakt Newsletter

Tipy na jedlo na cestách | stránka 58 z 70

Bulharsko

Reštaurácia Rhomphaia: rybací obed pod tráckym mečom v Balčiku

Rhomphaia je rybacia reštaurácia na pobreží bulharského Balčiku, pomenovaná po obojručnom meči tráckej pechoty. Namiesto vojnovej histórie servíruje čiernomorskú klasiku: hutnú rybaciu čorbu s pálivou omáčkou a citrónom a vyprážané rybky popčeta. Obed s výhľadom na more v mestečku, ktoré bolo 27 rokov rumunské.

Bulharsko

Lutenica: bulharská nátierka z pečených paprík a paradajok

Lutenica je hustá bulharská nátierka z pečených paprík a paradajok, ktorá v reštaurácii príde v miske k mäsu bez objednania. Jedlu dodáva predovšetkým sladkosť a dym. Bulharsko ju považuje za národnú, historici ju nevedia datovať a Brusel pozná jej receptúru na percento presne. Ja som ju jedol k mäsu na rôznych miestach Bulharska.

Bulharsko

Bulharské pivo: Kamenitza, Shumensko a remeselné pivovary

Najstarší bulharský pivovar založili dvaja Švajčiari od železnice a jedno z najznámejších pív krajiny uvaril český sládok. Bulharské pivo je hlavne svetlý ležiak troch veľkých značiek v rukách zahraničných koncernov, popri nich však posledných desať rokov rastie scéna malých pivovarov. Ja som vo Varne ochutnal šesť z nich na jednej doske a vybral víťaza.

Bulharsko

Pliska: bulharská brandy s menom prvého hlavného mesta

Pliska je bulharská vínna brandy, ktorá zreje päť rokov v dubových sudoch a doma ju nazývajú koňak - hoci to slovo na etiketu napísať nesmú. Meno dostala po prvom hlavnom meste bulharskej ríše, kariéru urobila v Sovietskom zväze a s rakijou si ju nemýľte. Pil som ju v Balčiku s výhľadom na Čierne more.

Bulharsko

Pivný bar Key: kľúčik k bulharskému pivu vo Varne

Pivný bar Key, po bulharsky Ключето (doslova Kľúčik), čapuje vo Varne pri Modrom trhu 26 pív - od bulharských minipivovarov po Guinness a Starobrno. Kto sa v ponuke stráca, dostane degustačnú sadu šiestich malých pív, ku ktorej barman pripíše mená. K tomu domáce pikantné lupienky, terasa na chodníku a mačky, ktorých má Varna vyše 23 tisíc.

Bulharsko

Svinski uši: grilované bravčové ucho k bulharskému pivu

Svinski uši sú bravčové uši, ktoré sa v Bulharsku najskôr uvaria domäkka, obalia v korení a opečú na grile dochrumkava. Podávajú sa ako horúce meze k pivu alebo vínu s cesnakovou omáčkou, cibuľou a citrónom. Jedlo je celobulharské, za jeho hlavné mesto sa však považuje Stara Zagora, kde má vlastný sviatok a prezývku starozagorské kalamáre.

Bulharsko

Bulharské víno: domáce odrody Mavrud, Melnik a Gamza

Bulharsko bývalo veľkým vývozcom vína, u nás z toho zostala Medvedia krv. Dnešné bulharské víno stojí na domácich odrodách: Mavrude plnom trieslovín z okolia Plovdivu, aromatickom Melniku z údolia Strumy a ľahkej Gamze od Dunaja. Čo je na nich naozaj bulharské, prečo Bulhari sami pijú skôr rakiju a ako chutili tri fľaše od Todoroffa, Minkovovcov a Katarzyny.

Bulharsko

Sirene: bulharský biely syr v náleve

Sirene je biely bulharský syr, ktorý zreje v soľnom náleve a bez ktorého by nebol šopský šalát, banica ani katak. V bulharskom obchode ho nekúpite ako "syr" - to slovo tam neexistuje - a s gréckou fetou má spoločné menej, ako tvrdia sprievodcovia. Kravský, kozí, ovčí aj byvolí: čo hľadať na obale, čo znamená nápis imitačný výrobok a prečo som si domov viezol dve kilá.

Bulharsko

Vojakove sušienky: bulharské domáce sušienky z balíkov na vojenčinu

Vojakove sušienky sú obyčajné bulharské domáce sušienky z vajec, cukru, kyslého mlieka a múky, tuhé a chrumkavé. Názov nedostali od armády, ale od matiek, ktoré ich posielali synom do kasární, lebo vydržali dni cesty poštou. Pečú sa po celom Bulharsku a v pekárňach ležia vedľa maslových kurabiiki.

Bulharsko

Kurabiiki: bulharské maslové sušienky

Kurabiiki sú drobné maslové sušienky, ktoré sa v Bulharsku predávajú po kusoch v každej pekárni. Jedia sa ku káve. Patria do rodiny sušienok qurabiya rozšírenej po celom bývalom osmanskom priestore; bulharskú verziu spoznáte podľa žĺtkom potretého povrchu a hrubého cukru, ktorý pri pečení popraská. V kuchárskej knihe Petka Slavejkova sú už od roku 1870.