Tipy na jedlo na cestách | stránka 44 z 70
Schoggiweggli: bazilejské pečivo s čokoládou
Kysnutá maslová žemľa prešpikovaná veľkými kúskami čokolády, ktorá sa pred pečením navrchu narezáva, aby bolo už z výkladu vidieť, čo je vnútri. Vymyslieť ju mal v roku 1975 bazilejský cukrár Anton Bachmann - hoci ten letopočet uvádza len jeho firma. Čo znamená názov, prečo si ho Nemci mýlia s iným pečivom a koľko žemľa stojí v Bazileji.
Birnbrot: hruškový chlieb zo švajčiarskych hôr
Birnbrot je pečivo z východného Švajčiarska, v ktorom cesto tvorí len tenký obal; jadro je hutná náplň zo sušených hrušiek, orechov, fíg a korenia. Vznikol v horách, kde sa drahá múka nadstavovala sušeným ovocím, a v Engadine sa ním na Štefana platí za zvezenie na saniach. Krája sa na plátky k popoludňajšej káve; menší súrodenec birnweggen sa pečie v okolí Luzernu.
Preclík: lúhované pečivo
Preclík je lúhované pečivo z južného Nemecka, ktoré zdomácnelo v celom nemecky hovoriacom svete - v Rakúsku, Alsasku aj vo Švajčiarsku. Názov vznikol z latinského slova pre rameno. Okolo samotného preclíka koluje viac legiend ako dokladov. Na jeho prípravu sa používa slabý roztok lúhu.
Švajčiarske pečivo
Silserkranz sa nekrája - z venca lúhovaných žemlí si každý odlomí svoju. Názov pritom nepochádza z dediny v horách, ako sa často traduje, ale zo slaného kúpeľa, o ktorý sa delí s preclíkom. K vencu pridávam ďalšie dva kusy švajčiarskej pekárenskej vitríny: maslovú žemľu Butterweggli a zemiakovú žemľu Kartoffelbrötchen - aj s cenami a chuťami.
Beerawecka: alsaský vianočný koláč zo sušeného ovocia
V Alsasku sa pred Vianocami pečú bochníky, v ktorých je viac sušeného ovocia ako cesta: hrušky, figy, marhule, slivky, hrozienka a orechy naložené v pálenke spája len hrsť cesta vmiesená medzi ne. Beerawecka zreje dni až týždne, krája sa na tenké plátky a príbuzných má za Rýnom, v Rakúsku, vo Švajčiarsku aj v Južnom Tirolsku. Ani Alsasania sa nezhodnú, čo jej meno znamená.
Švajčiarska čokoláda
Švajčiarsko nemá ani jediný kakaovník, a predsa je pre celý svet synonymom čokolády. Stačili na to dva vynálezy z konca 19. storočia: mliečna čokoláda z Vevey a konšovanie z Bernu. K tomu zákon Swissness, pre ktorý Toblerone prišla o Matterhorn na obale, a značky zo supermarketov, ktoré kupujú sami Švajčiari.
Švajčiarske víno
Švajčiari vyvezú sotva jednu fľašu vína zo sta, zvyšok vypijú sami. Bielym vínam vládne Chasselas, ktorého kolísku hľadajú genetici na brehoch Ženevského jazera; červenou chlúbou je Cornalin, odroda, ktorá vo svojom rodnom Taliansku vyhynula a prežila len vo Valais. A keďže sa terasovité vinice obrábajú ručne, fľaše sa do sveta voziť neoplatí.
Švajčiarske pivo
V roku 1990 malo Švajčiarsko 32 pivovarov, dnes ich má vyše tisíc - najviac na svete v prepočte na obyvateľa. Za tým skokom stojí pád kartelu, ktorý krajine pol storočia predpisoval, kto smie variť a čo. Od ležiakov zo zámku Feldschlösschen cez bazilejské Ueli z prvého pivovaru priamo v krčme až po Chopfab, ktorého názov neznamená to, čo tu roky stálo.
Čo si priviezť zo Švajčiarska?
Zo Švajčiarska si vozím hlavne syry: pikantný Appenzeller, pravý Emmentaler z údolia rieky Emme, Gruyère ako základ fondue aj degustačný mix na zoznámenie. K nim pribalím hruškové taštičky birnweggen, sušené údeniny z taliansky hovoriaceho kantónu Ticino a pár tabuliek čokolády - veď práve mliečna čokoláda sa zrodila vo Švajčiarsku. Takmer všetko kúpite v bežnom supermarkete.
Rivella: srvátková limonáda zo Švajčiarska
Z tekutiny, ktorú syrárne kedysi vylievali ako odpad, urobili Švajčiari limonádu a povýšili ju na národný nápoj. Rivella vznikla z receptu na srvátkové pivo, ktoré neuspelo v Amerike, názov našla v cestovnom poriadku a farby jej etikiet nie sú príchute, ale kódy. V Bazileji som ochutnal tú modrú - bez cukru.